Šiesty deň začal zvesela už uprostred noci. Peťo ma zobudil otázkou, či to, čo sa prechádza okolo jeho stanu som ja. Takto rýchlo som sa už dávno neprebral, to vám poviem. Rýchlo som si skontroloval peňaženku, mobil a vytiahol som obranný sprej a prisvecoval som si "zbraňou" ( Nokia, veď viete :D ). Vonku som však nič neobjavil, ani po obhliadke širšieho okolia. Uložili sme sa spať, no už to nebolo ono. Pocit to bol o to horší, že nám správca večer rozprával, ako pred pár rokmi cigáni z Poľska vykrádali autokempy po Slovensku. Pravdepodobne to však bolo len nejaké zviera, ktoré sa do areálu dostane pomerne ľahko, nakoľko nieje oplotený. To je asi jediná, ale podstatná nevýhoda tohto zariadenia.
Ráno v autokempe
Ráno sme sa najedli, pobalili a porozprávali sme sa s majiteľmi, ktorí sú veľmi milí a priateľskí. Tunajšie prostredie pôsobí celkovo veľmi príjemne a pokojne. Ak budete hľadať v okolí nocľah, určite odporúčam ;)
Dom Jozefa Gregora Tajovského
Z kempu sme vyrazili na poludnie, no ešte sme sa pristavili pri pamiatkach v Tajove. Cesta do Banskej Bystrice bola prevažne klasajúceho charakteru a preto sme tam boli veľmi rýchlo. Smerové tabule nás krásne viedli smerom na Zvolen, lenže cez nadjazd rýchlocesty, čo sme si uvedomili až keď sme sa pozerali na mesto zhora. Premávka bola znesiteľná a tak nás to neodradilo zviesť sa tadiaľ čo najďalej. Pri konci mesta sme sa zastavili na benzínke spýtať sa miestnych na vedľajšiu cestu. Vykľuli sa z nich veľmi zábavní Humenčania, čo sme využili na natankovanie nálady k ďalším kilometrom. Po viacerých vtipoch sme vyrazili vpred k Zvolenu.
Zvolen sa blíži ...
Na ceste do Zvolena bola zaujímavá všadeprítomná armáda v okolí letiska Sliač, čo je pre mňa veľmi nezvyčajný pohľad. V Zvolene sme si ešte nakúpili stravu na cestu a zamierili sme k železničnej stanici. Celý život cestujem vlakmi a preto ma absolútne nezaskočilo 20 minútové meškanie, kvôli ktorému Peťovi ušiel v Košiciach vlak do Trebišova. Ja som mal pred sebou ešte 20 kilometrov do Kysaku a tak som sa s rozlúčil s mojím cyklokolegom. Pokojným tempom mi cesta domov trvala viac než hodinu a pol, no aj tak som bol doma skôr, než Peťov ďalší vlak v Trebišove :D .
Viac fotografií nižšie:
Ani sa nám odísť nechcelo
Posledný pohľad do mapy a vyrážame
Ďoďikov dom je priamo v zákrute
Škoda, že J.Murgaš je príliš potláčaný menom J.G.Tajovského
Potok v Tajove
Cesta do BB
Rozlúčka s Banskou Bystricou
Cesta k Zvolenu
Už je na dohľad
Pohľad na Zvolenský hrad
(fotografia z internetu, keďže tá moja je málo kvalitná)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára