Skoré ranné hodiny piateho dňa sa niesli v duchu úteku z Dolného Kubína. Približne o piatej som zobudil kolegu Peťa a na odbremenenom bicykli som sa vydal na miesto, kde sme pôvodne plánovali nocovať. Našťastie moja cesta nebola márna a našiel som tám zopár pozostatkov, ktoré sme po tme nevideli odniesť. Krásnym momentom bolo, keď sme o šiestej už mávali značke oznamujúcej oficiáne ukončenie nášho trápenia.
Samonafukovacia karimatka zbalená, idem na prieskum pôvodného "tábora"
Huráááá ! je to za nami :)
Neviem, či to bolo tou skorou hodinou, alebo nedostatkom spánku, ale napriek tomu, že šliapanie neskutočne bolelo (spočiatku v rifliach, po zahriatí v krátkom), tak cesta na vrchol posledného a jediného výrazného stúpania na hranici Oravy bola pomerne svižná. Po rýchlom zjazde do Ružomberka sme dorazili k Tescu, kde sme stihli otváračku :D . Ochotné pracovníčky zákazníckeho centra nám po objasnení situácie dovolili nabiť si u nich naše mobily. Pred obchodom nás ešte potešilo zopár ľudí záujmom o našu činnosť a jeden pán nás veľmi naštartoval do nedeľného dňa vtipmi o policajtoch, čo nám padlo celkom vhod. Čiže skóre DK:RK je 0:2 ;-)
Návesť - smer Donovaly, BB
V Ružomberku sme sa nasmerovali na Donovaly. Tu som vôbec nepredpokladal, že sa psychologicky bude cesta vliecť veľmi pomaly, keďže išlo o širokú nekonečne priamu cestu smerujúcu do hôr. Našťastie bolo o čom premýšľam - zmokneme? nezmokneme? Táto otázka nás prenasledovala až po Liptovskú osadu, kde sme konečne dostali jasnú odpoveď: ÁNO! zmokneme.
Miniprestávka v Liptovskej Osade a zbiehajúce sa mraky
Po prečkaní prehánky na blízkej čerpačke sme vyrazili ďalej. Cesta pomaly začala meniť charakter. Okolo stále sa zužujúcej cesty pozdĺž čistej horskej riečky sa objavovali lopúchy a za nimi vyrastali neskutočné hory. Práve ich neuveriteľná strmosť vám pri pohľade vpred evokuje, že klesáte. Pri pohľade za seba alebo na čísla prevodov však máte hneď istotu, že neklesáte. Veľkú časť cesty som prešiel na prevode 2-1 až 2-3 a to som mal čo robiť, aby som toto "klesanie" utiahol.
Tak to má vyzerať v raji - toaletný papier kam až oko dohliadne
V poslednej časti stúpania už ani optická ilúzia neoklame myseľ. Strmosť naberá neuveriteľné rozmery a sila vynaložená na skoršie úseky zrazu chýba. Ešte posledná zákruta lesom a vidina cieľa túto silu dodáva. Po veľkej prestávke v malom kúsku nášho Švajčiarska sa pri zjazde ukazuje, aké prevýšenie sme pokorili. Pri rýchlosti 50-60 km/h sa každý arogantný vodič počíta. Jeden odvážlivec s BMW predchádzajúci v tejto rýchlosti v ostrej zákrute sa mi takmer stal osudným. Pri tejto rýchlosti ma vytlačil až do priekopy plnej štrku aj väčších kameňov, a len s veľkými problémami a významnou dávkou šťastia sa mi podarilo vybalancovať naspäť na vozovku. Preto sme si v obci Staré Hory dali kontrolnú prestávku, ktorá dopadla na výbornú.
Banská Bystrica
Po príchode do Banskej Bystrice sme si najprv dali prestávku na námestí v nádhernom centre zohavenom zeleným asfaltom, ktorý sa už vyskytuje aj u nás, v Košiciach. Zrejme má navodiť dojem, že stromy nie sú potrebné :(( . Po prestávke sme si prejazdili mesto každým smerom a užili si množstvo kruhových objazdov, kde sa nielenže k cyklistom nesprávajú rovnocenne, ale často ani ohľaduplne. Peťo bol ešte k tomu na každom kroku kontaktovaný políciou. To je taká Slovenská špecialitka, kedy pomáhajú a chránia nezorientovaných cudzincov, najmä keď sme boli zo zahraničia. Najčastejšie vidím stopnuté autá so značkami PL, v tom sa vyžívajú. Nasledovala ďalšia prehánka, po ktorej sme už mali plné zuby (a aj ostatné veci) vody. Preto sme čo najrýchlejšie smerovali do Tajova, rodiska nášho velikána. Tu sa autokemping nachádza až ďaleko za dedinou, ktorá sa tiahne dlhočizným údolim. Tesne pre ním sa nachádza penzión Slniečko, kde sme si ešte dali zaslúženú večeru a približne o 19:30 sme sa dostavili do nášho nočného útočištia.
Viac fotografií nižšie:
Nocľah ako sa patrí (adekvátny cene :D )
Začiatok horského stúpania
Približujeme sa k cieľu
Tie kopce sú nekonečné ...
Ďalšia menšia prehánka tesne pred cieľom
Prvé stanovište - Habakuky
A sme hore :)
Smer obec Donovaly
Snáď práve nám neskočí žiadna zver do cesty
Kostolík v Starých Horách
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára