Cyklozážitky: CNS - Deň druhý (20.06.2013); alebo: S hrdosťou popod Tatry

Prebudenie sa v autokempe Podlesok bolo úžasné. Krásne prostredie plné čistého vzduchu, štebotajúce vtáctvo, jemná zarosená trávička v kontraste s mohutnými stromami dodávajúcimi pocit bezpečia, ktorý bol ešte vylepšený aj oplotením celého pozemku. Tomuto areálu na hranici Slovenského raja nie je čo vytknúť. Práve naopak, musím spomenúť hlavné klady:

prostredie (príroda, preliezky, chodníky, priestor pre ďalšie aktivity, večerné osvetlenie)
dostupnosť služieb (recepcia, potraviny, krčmička)
modernizácia služieb (žetónový princíp časovaných spŕch)

Autokemping Podlesok

Z Podlesku sme vyrazili až na poludnie, nakoľko nás čakala kratšia etapa, než predchádzajúci deň. Po Kišovce to bola veľmi pokojná cesta, pretože sme nestretávali iné vozidlá. Čo však bolo za Kišovcami omnoho horšie, bol hlavne terén. Boj s ním ešte sťažovalo slnko, ktoré práve bolo najvyššie.

Ta toten Poprad dajaky bohaty, kec take dobre drahy stava

V Poprade sme si krátko oddýchli pri rozhovore s miestnymi na štarte cyklotrasy. Ňou sme sa vydali do ďalšieho krásneho a pokojného mestečka - Svitu. Tu sme si spravili aj menšiu prehliadku mesta spojenú s nákupom zásob. Pred obchodom sme sa stali vítanou atrakciou pre občanov. Nakoniec, takmer všade, kde sme sa zastavili sme sa stali stredobodom záujmu. Do týchto rozhovorov sme sa stále púšťali s úsmevom a príjemný prístup nám bol za každým oplatený zlepšením nálady a podporou zo strany domácich.

Vjazd do Popradu

Kuk na infotabuľu

Črtajúce sa mestečko Svit

Po načerpaní síl a príjemnej nálady sme pokračovali nádherným prostredím po vedľajšom ťahu obcami Štrba a Važec, až sme dorazili do Východnej. Pre naše sklamanie bol amfiteáter zatvorený, aj napriek tomu sme si vychutnali drevené mestečko. V obecnej pizzérii sme sa najprv stretli s rozpačitým prístupom, ten sme však vďaka serióznemu vystupovaniu a určitej dávky šarmu pretavili na pekný podvečer so splnenými požiadavkami.

Rozprávková cesta Lučivná - Štrba

Moderne malebné prostredie Štrby

Východná

Poslednou výzvou pred celodenným cieľom bola obec Hybe, ktorou sa tiahne pomerne slušné stúpanie. To bolo nasledované rovinatou cestou pozdĺž kopcov. Tento úsek nám ubehol veľmi rýchlo, pretože vďaka prehľadnej širokej ceste sme mohli ísť vedľa seba a debatovať.

Nadjazd cez D1 za Východnou

Bezprostredne za Liptovským Hrádkom na nás už čakal informovaný personál autokempu Borová Sihoť. Bola tu možnosť ubytovať sa aj v izbe, avšak čo by to bolo za dobrodružstvo, keby sme vymenili slobodu prírody za pohodlie múrov? Preto sme sa rozložili na tráve, ktorá bola ozdobená viacerými krtincami. Túto chybičku krásy prevalcovali skutočné krásy okolitých kopcov lemujúcich rozbiehajúcu sa najdlhšiu rieku Slovenska - Váh. V tomto komplexe sa človek cíti skutočne slobodne nakoľko je areál len čiastočne umelo ohraničený. Veľkú časť hranice tvorí Váh, pozdĺž ktorého cez deň pochodujú doslova davy turistov, čo zvyšuje obavy o osobné veci. Milým bonusom je ešte spoločná kuchynka, v ktorej sa mi však nepodarilo uvariť ani Vifonku :D (asi chyba kuchára). Keďže tento komplex je certifikovaný logom Vitajte cyklisti, vhod padla aj možnosť uloženia našich tátošov v suteréne hlavnej budovy. To bola skutočná pomoc, nakoľko v noci sa ponad nás prehnala búrka, ktorá by ani zakrytým bicyklom neprospela. Nesmiem zabudnúť pochváliť ani príjemné recepčné a nočného strážnika, ktorí vždy vedia pomôcť napríklad s nabíjaním mobilov :)